Uplynul skoro mesiac od môjho pobytu na Sardínii. Nebola som schopná sa vrátiť k spomienkam. Zahrabala som sa v každodennom kolotoči, vyhýbala sa premýšľaniu … a hm… robila všetko možné, len aby som sa nevenovala sebe. Nastal teraz čas, keď si vypratávam kanceláriu, balím 25 rokov spomienok a kopem vo vnútri okolo seba, lebo by som sa chcela držať niečoho, čo poznám…aj keď mi v tom nebolo už dlho dobre,, je to klietka, ktorú poznám a viem si ju v mysli vyfarbiť na ružovo kedykoľvek. Časť mňa chce utiecť ďaleko, ísť na retreat niekam, kde ma nikto nepozná a venovať sa iným namiesto hladenia do seba. Časť so mňa je v panike, pretože nevie, čo bude…
Rozpadá sa všetko okolo mňa, moja hlava sa snaží chytiť aspoň čosi z toho starého…ale už to vôbec nejde. Aj by to chcela a zároveň kope okolo seba. Nájsť sa v tomto pocite a prijať ho je náročné. Pred týždňom sa mi podarilo konečne všetko pustiť. Začali sa diať zázraky, ktoré mi ukázali, že sa veci môžu diať samé.. a moja hlava sa chytila racionálneho porovnávania jednotlivých možností. Mať pohodlnú hypotéku o rok, mať kľud a načerpať sily, bude mať niekto záujem o moje služby, čo budem môcť robiť? Kopec otázok, ktoré si nepúšťam nikam,… a to je najhoršie. Sú skované v mojej hlave a pokiaľ nejakým spôsobom neprejdú do slov (napríklad na webe), tak sa mi víria a nedovolia iba byť.
Konečne som dnes chytila počítač a dovolila si ukázať to, čo víri vo mne. Je mi lepšie, púšťam kŕčovité zovretie, nasadám na vlnu, ktorú som si chytila minulý pondelok a vo štvrtok hneď aj pustila… V panike nového spolu so starým, v kolotoči myšlienok. O druhej som si bola plne vedomá seba, svojej pravdy, svojho smerovania, o siedmej večer ani náhodou. Stretnutie s blízkou dušou ma ponorilo ešte hlbšie, stretnutie a so silou, ktorú som už dlho nemala pri sebe vyvolala spomienky, dlho potlačované pocity sklamania, zrady, nepodpory z mojej strany. Do toho ďalšie a ďalšie momenty mojej nedôvery v seba a život. To je to, čo som na chvíľku pocítila a zasa pustila. Dnes sa k tomu môžem vracať, dnes môžem skúmať a neutekať. Nacítiť sa na vlnu, ktorú som si nedovolila vidieť, ale je stále okolo mňa. To, čo si ja hlavou neviem dovoliť, čo si nedokážem ani predstaviť sa deje. Či to vidím alebo nie. Ďakujem, že som mohla.